Jdi na obsah Jdi na menu
 


Dědičnost barev u kokrů

29. 3. 2006

Dedičnosť farieb u kokrov

Pri návšteve veľkých výstav poľovných psov ste si iste povšimli nápadnú farebnosť kokrov. Kokri sú asi jediným plemenom poľovných psov, ktoré pripúšťa skoro všetky farby, ich odtiene a kombinácie. Je však možné stanoviť a kontrolovať ako sa tieto farby dedia? Touto otázkou sa už zaoberalo veľa biológov i chovateľov. Vďaka ich prácam môžeme vniknúť do záhad a tajomstiev dedičnosti.

Najprv si však treba ujasniť  niektoré zásadné biologické pojmy: Pri pohlavnom  rozmnožovaní získava potomok vlastnosti po oboch rodičoch. Jeho dedičný základ je teda dvojitý. Každý jedinec má pre každú vlastnosť dve vlohy či gény, jednu od otca a druhú od matky. Gén jedného rodiča, ktorý prevládol nad génom rodiča druhého nazývame génom dominantným. Gén, ktorý sa neprajavil, pretože bol potlačený, voláme recesívnym génom. Dominantné gény označujeme  veľkým písmenom, recesívne gény malým písmenom. Jedince, ktoré majú oba gény rovnaké (dominantné alebo recesivné) sa označujú ako homozygoti a jedince s jedným génom dominantným a druhým recesívnym nazývame heterozygoti. Treba tiež rozlišovať vonkajší vzhľad jednotlivca – fenotyp a jeho dedičné založenie (súbor zdedených génov) – genotyp. Jedinci rovnakého vzhľadu môžu byť genotypicky, t.j. génovým založením rôzni.

Podľa farieb rozlišujeme kokre čierne, červené, zlaté, hnedé, pečeňové, krémové, platinové, biele, čiernobiele, červenobiela, zlatobiele, modré beloše, oranžové beloše, hnedé beloše, čierne s pálením, dokoca i trojfarebné modré beloše s pálením a bieločierne s pálením.

Z hľadiska genetického však rozoznávame len 3 základné farby a skúmame ako sa tieto farby dedia, akú môžu mať intenzitu a ako sú rozložené na tele kokra. Sú to čierna, hnedá a červená. Čierna a hnedá sú považované za farby tmavé, farba červená a všetky jej odtiene za farby svetlé. Každá z týchto troch farieb je v podstate určovaná ôsmi pármi génov, pričom v každom páre je jeden gén od otca a jeden gén od matky. Sú to dominantné gény A, B,C, D, E, R, S, Z a recesívne gény  a, b, c, d, e, r, s, z. Ako sa tieto gény chovajú ukazuje nasledujúci odstavec:

A – určuje dominantnú červeň, ale vyskytuje sa len u amerických kokrov

a – dominantná červeň chýba, všetci anglickí kokri majú pár génov aa, ktorý dovoľuje vznik hocijakej farby, okrem domimantnej červene

B – určuje vznik čiernej farby

b – určuje vznik hnedej farby, hnedého nosa a tlapiek

C – určuje sýtu hnedú alebo červenú farbu

cch -  zoslabuje hnedú farbu a silne zoslabuje červenú farbu

D – určuje sýtosť farby, všetci angl. kokri majú pár génov DD

d – dovoľuje vznik modrej farby, vyskytuje sa len u amerických kokrov

E -  dovoľuje vznik tmavého pigmentu, čierneho a hnedého

e – zabraňuje tvorbe tmavého pigmetu, vytvorí sa farba červená

R – biele škvrny - strakaté

r – biele škvrny zostanú biele

S – určuje jednosné sfarbenie

sp – určuje normálne pestré sfarbenie

sw – určuje svetlé pestré sfarbenie

Z – určuje jednofarebnosť

z – určuje dvojfarebnosť

Keď sme poznali význam jednotlivých génov, všimnime si, ako vznikajú tri základné farby.

DEDIČNOSŤ FARIEB

Čierna farba je určovaná dominantným génom E, ktorý dovoľuje vznik tmavého, t.j. čierneho alebo hnedého pigmentu. Druhým génom tvoriacim čiernu farbu je dominantný gén B. Prípadné prítomné recesívne gény e alebo b neovplyvnia čiernu farbu tou mierou, aby sme to poznali. Dominantnosť E nad e nieje vždy úplná, a tak si vysvetlíme, že koker s génmi Bb-Ee má niekedy v bočnom svetle nádych do hrdzava. Dominantnosť B nad b je úplná. Čierny koker homozygot BB-EE sa ťažko pozná od heterozygota Bb-Ee. A teraz uveďme najčastejšie genetické zloženie kokrov čiernej farby:

aa-BB-CC-DD-EE-/Rr/-SS-ZZ

aa-Bb-CC-DD-EE-/Rr/-SS-ZZ

aa-BB-CC-DD-Ee-/Rr/SS-ZZ

aa-Bb-CC-DD-Ee-/Rr/-SS-ZZ

aa-BB-Ccch-DD-EE-/Rr/-SS-ZZ

aa-BB-cchcch-DD-EE-/Rr/-SS-ZZ 

Aby sme lepšie pochopili význam jednostlivých dvojíc génov, rozvedieme si prvý vzorec:

aa – vytvorí sa ktorákoľvek farba okrem dominantnej červenej, věštci angl. kokri majú dvojicu génov aa

BB – čiernu farbu určuje pár dominantných génov pre čiernu, oba gény sú rovnaké – je to homozygot. Takýto jedinec, nech je krížený akokoľvek, bude dávať len čierne potomstvo.

CC – dvojica génov určuje sýtu červenú alebo hnedú farbu, čiernu však neovplyvní

DD – dvojica génov pre sýtu čiernu farbu. Všetci angl. kokri majú pár génov DD.

EE – dvojica génov, ktorá dovoľuje tvorbu tmavého pigmentu, čierneho alebo hnědého

Rr – takáto dvojica génov je len niekedy prítomná. Takéhoto jedinca poznáme podľa bielej modrej – fľakatými škvrnami pod hrdlom. V spojení s rovnakým jedincom môže dať čiernych potomkov, ale s bielymi alebo fľakatými škvrnami na hlave.

SS – dvojica týchto génov určuje, že jedinec bude jednotne sfarbený

ZZ – táto dvojica určuje jednofarebnosť

Dvojice génov aa, DD sa nemenia a sú u všetkých angl. kokrov rovnaké. Všetky ostatné vzorce a ich kombinácie si odvolíme nahradením jedného domimantného znaku znakom recesívnym. 

Zmeniť sa teda môže BB na Bb, CC na Ccch alebo cchcch, EE na Ee, SS na Ss, ZZ na Zz. Jedinci s týmito dvojicami génov alebo ich kombináciami budú na pohľad čierni, ale geneticky sa budú zrejme líšiť. To sa uvidí až po spojení s iným jedincom.

Čierny koker aa-BB-CC-DD-Ee-/Rr/-SS-ZZ v spojení s červeným kokrom aa-BB-CC-DD-ee-/Rr/-SS-ZZ dá polovicu čiernych a polovicu červených potomkov.

Čierny koker aa-BB-CC-DD-Ee-/Rr/-SS-ZZ ve spojení s rovnakým jedincom dá 3/4 čiernych a 1/4 červených potomkov. U červaných jedincov vznikla dvojica génov ee, ktorá určuje červenú farbu. To je vysvetlenie, prečo niekedy majú čierni rodičia červených potomkov.

Spojenie heterozygotného čierneho kokra aa-BB-cchcch-DD-Ee-/Rr/-SS-ZZ s rovnakým jedincom dá 3/4 čiernych a 1/4 červených potomkov. Červené šteňatá však budú pre přítomnost oslabujúceho faktoru cch zafarbené dožlta. Na čiernych rodičoch nebol viditeľný oslabujúci faktor, a tak je vysvetliteľné prekvapenie, že čierni rodičia majú žltých potomkov. Podobne vysvetlíme aj vznik čiernych šteniat s pálením po čiernych rodičoch, ktorí majú dvojicu génov Zz. Novovzniknutá dvojica génov zz určuje čiernu farbu s pálením.

Hnedá farba  sa vyskytuje u kokrov veľmi vzácne, skôr bola považovaná za nežiadúcu, dnes už nieje vylučovaná z chovu. Pre hnedú farbu je určujúca dvojica génov bb. Vzorce pre hnedú farbu:

aa-bb-CC-DD-EE-/Rr/-SS-ZZ

aa-bb-CC-DD-Ee-/Rr/-SS-ZZ

Ostatné vzorce odvodíme podobne ako u čiernej farby. Hnedí kokri majú vždy hnedý nos a hnedé tlapky. Pri spojení hnedého kokra aa-bb-CC-DD-Ee-/Rr/-SS-ZZ s červeným kokrom aa-BB-CC-DD-ee-/Rr/-SS-ZZ budú potomci čierni, pretože budú mať dvojicu génov Bb-Ee, ktoré určujú čiernu farbu.

Červená farba. Väčšina červaných kokrov má čišeny nos i čierne tlapky. Ich genetické zloženie je takéto:

aa-BB-CC-DD-ee-/Rr/-SS-ZZ  alebo aa-Bb-CC-DD-ee-/Rr/-SS-ZZ

Dvojica génov určujúcich červenú farbu je dvojica recesívnych génov ee, ktoré nedovoľujú tvorbu tmavého pigmentu, preto sa vytvoří pigment červený. Tmavosť nosa i tlapiek určujú gény  BB alebo Bb.

Vzácne sa vyskytujú červení kokri a hnedým nosom a tlapkami. Dvojica recesívnych génov bb spôsobuje, že nos a tlapky sú hnedé, a tiež oko je svetlejšie. Genetický vzorec takého kokra s hnedými tlapkami a nosom:

aa-bb-CC-DD-ee-/Rr/-SS-ZZ

Všetci červení kokri pri spojení medzi sebou dávajú zase len červených potomkov, avšak v rôznych odtieňoch.

Červaný koker v spojení s čiernym homozygotom (-BB-EE-) dá len čierne šteňatá. V spojení s čiernym heterozygotom (-BB-Ee-) dá asi polovicu čiernych a polovicu červených potomkov.

Dominantný gén pre červenú farbu A sa vyskytuje len u amerických kokrov, u angličanov väčšinou nieje prítomný. V anglických chovech sa vyskytuje len veľmi ojedinele tam, kde bol do chovu pripustený americký koker, ktorý je však značne odlišného typu.

Pod pojmom červené farby však zahrňujeme všetky jej odtiene od sýtočervenej až po jasnečervenú, zlatú, oranžovú, citrónovú a platinovú.

INTENZITA SFARBENIA

Doteraz sme si všímali dedičnosť farieb ako celku. Ale v každém farbe môžu byť rôzne odtiene. U všetkých farieb však nieje odtieň rovnako viditeľný. Najzreteľnejší je v červenej farbe a takměř neviditeľný v čiernej. Za sýtosť farby zodpovedá v prvom rade gén D. Je to dominantný gén a spôsobuje intenzívnu pigmentáciu. Recesívny gén d oslabuje základnú farbu až na modrú, ale vyskytuje sa len u amerických kokrov. Všetci angl. kokri majú dvojicu génov DD, a preto sa týmto problémom nebudeme zaoberať.

Ďalším génom, ktorý ovplyvňuje sýtosť farby je dominantný gén C. Tento gén má výrazne väčší vplyv na červenú, než na čiernu farbu. Recesívny gén c oslabuje hnedú a silne oslabuje červenú, na čiernu nemá vplyv. Pôsobením tohto génu vysvetlíme vznik rozličných odtieňov červenej, cez zlatú, oranžovú, žltú až platinovú.

Ovplyvňuje teda plne recesívne gény pre červenú ee.

Odtieň farby môžu konečne ovplyvniť i modifikujúce faktory v zmysle zoslabenia alebo zosilnenia. Ich vplyv však nieje možné vopred určiť.

ROZDELENIE FARIEB

Podľa rozdelenia farieb po tele rozoznávame kokre celofarebné a pestré. K celofarebným rátame jednofarebné čierne, hnedé a červené všetkých odtieňov. K celofarebným však tiež patria kokre dvojfarebné, napr. čierny s pálením, príp. hnedí, či červení s pálením. Na nich však pálenie nevidno.

Jednofarebné kokre. Jednofarebnosť určuje dominantný gén Z. Všetky jednofarebné kokre majú dvojicu génov ZZ alebo Zz. 

 Dvojfarebné kokre. Dvojfarebnosťou rozumieme čiernu (hnedú) s pálením. Geneticky poznáme aj červenú s pálením, ale prakticky ju nerozoznáme od červenej bez pálenia. Pálenie sa vyskytuje vždy na rovnakých miestach – morda, dve šrvrny nad očami, na krku, dve škvrny na hrudi, na dolnej časti končatín, okolo zadku a prvých vlasoch chvosta.

Dvojfarebnosť určuje dvojica recesívnych génov zz. Gén Z je dominantný nad z, preto sa dvojfarebnosť v chove ťažko udržuje.

Čierny koker s pálením bude mať geneticky rovnaký vzorec jako ktorýkoľvek čierny koker, ale dvojica génov ZZ bude nahradená gémni zz. Bude takýto:

aa-BB-CC-DD-EE-/Rr/-SS-zz

aa-Bb-CC-DD-EE-/Rr/-SS-zz

aa-BB-CC-DD-Ee-/Rr/-SS-zz

aa-Bb-CC-DD-Ee-/Rr/-SS-zz

Hnedý koker s pálením bude mať genetický vzorec:

aa-bb-CC-DD-EE-/Rr/-SS-zz

aa-bb-CC-DD-Ee-/Rr/-SS-zz

Červený koker s pálením bude mať genetický vzorec:

aa-BB-CC-DD-ee-/Rr/-SS-zz

aa-Bb-CC-DD-ee-/Rr/-SS-zz

Ako sme si už povedali, hnedý a červený koker s pálením sa prakticky nelíšia od hnedého a červeného bez pálenia, snáď iba šteňatá v prvých dňoch života majú na miestach, kde sa vyskytuje pálenie, svetlejší odtieň farby. Čierny koker s pálením aa-BB-CC-DD-Ee-/Rr/-Ss-zz pri spojení s iným kokrom rovnakej farby a rovnakého genetického zloženia dá 3/4 čiernych potomkov s pálením a 1/4 kokrov červených. Geneticky však títo červení kokri budú s pálením. Pri spojení dvoch čiernych kokrov s pálením homozygotov, aa-Bb-CC-DD-EE-/Rr/-SS-zz budú potomci vždy rovnakí ako rodičia, t.j. čierni s pálením.

Pestré kokre. Za pestrého kokra považujeme psa, ktorý má okrem základnej farby ešte veľké biele škvrny. Patrí sem koker čiernobiely, bieločierny, červenobiely, hnedobiely, oranžovobiely, ako aj trojfarebný – uvedené farby s pálením.

Dedenie základnej farby prebieha rovnako  ako u celofarebných. Pestrosť, čiže prítomnosť veľkých bielych škvŕn, určuje dvojica recesívnych génov ss. Jednofarebné sfarbenie spôsobuje dominantný gén S. Celofarebné kokre budú mať vždycky dvojicu génov SS alebo Ss. Dominantnosť génu S nad génom s však nieje úplná. Vidíme to pri spojení čierneho a bieleho kokra, ktorých potomci budú čierni s nežiadúcimi bielymi znakmi. Tento jav spôsobujú modifikujúce faktory, ktoré sú i niesú dedičné, takže výsledok je nejasný.

Pestrosť poznáme trojakú – tmavú, normálnu a svetlú.

-          tmavá pestrosť je u kokrov vzácna a nežiadúca

-          normálnu určuje dvojica génov sPsP

-          svetlú určuje dvojica génov swsw.

Také svetlo pestré kokre budú skoro biele a budú mať len niekoľko šrvŕn základnej farby. Ústup základnej farby a rozširovanie bielych znakov sa deje podla určitej zákonitosti. Najprv sa objavujú biele škvrny na hrudi, morde, prstoch, čele a na konci nekupírovaného chvosta. S ústupom základnej farby sa objaví biely golier a biele spodné polovice behov. Posledné miesto odkiaľ sa vytráca pigment sú ušnice, skvrna na koreni chvosta a škvrna na zátylku.

Genetický vzorec pre

čiernobieleho kokra: aa-BB-CC-DD-EE-rr-ss-ZZ

hnedobieleo kokra: aa-bb-CC-DD-EE-rr-ss-ZZ

červenobieleho kokra: aa.BB-CC-DD-ee-rr-ss-ZZ

čiernobieleho kokra s pálením: aa-BB-CC-DD-EE-rr-ss-zz

Vidíme teda, že u pestrých kokrov sa opakujú rovnaké kombinácie ako pri základných farbách, ale zmenené sú posledné tri páry génov (-rr-ss-zz)

Beloše. Za beloša považujeme kokra, ktorý má farebné vlasy rozptýlené v bielej srsti. Pri narodení šteniat je väčšinou ťažko rozoznať, či šteňa bude pestré alebo beloš. Len tlapky bývajú spravidla pri pestrých kokroch ružové, zatiaľ čo u belošov sú tmavšie pigmentované. Vzor beloša sa objavuje až neskôr, určuje ho dominantný gén R, ktorý je dominantným nad vzorom pre nebelošov r.

Úplne tmavý beloš by mohol byť v neznalosti považoavný za celofarebného, a tak by pri ďalšom chove mohlo dôjsť k nežiadúcim odchovom. Tmavé beloše však dominujú nad  svetlými. Je zaujímavé, že beloše sú na morde a na dolnej polovici behov tmavo strakaté, teda na podobných miestach, ak sa vyskytuje pálenie. Gén pre belošov môže byť niekedy prítomný i u celofarebných v podobe škvrny na hrudi. Kokre s dvojicou génov RR alebo Rr budú beloše, kokre s génmi rr budú pestré, teda s bielymi šrvrnami.

Genetický vzorec pre

modrého beloša: aa-BB-CC-DD-EE-RR-ss-ZZ

hnedého beloša: aa-bb-CC-DD-EE-RR-ss-ZZ

oranžového beloša: aa-BB-cch-cch-DD-ee-RR-ss-ZZ

modrého beloša s pálením: aa-BB-CC-DD-EE-RR-ss-zz

U belošov je teda základná farba všetkých odtieňov rozptýlená v bielej.

A čo povedať chovateľom kokrov na záver? Uvedená schéma je dosť rozsiahla a na prvý pohľad určite dosť nezáživná. Ale každý chovateľ by si mal nájsť, kam jeho kokrík patrí a malo by mu byť jasné, aké sfarbenie chce ďalej chovať. A nech sa už rozhodne pre hocijaké, mal by dbať, aby jeho odchovy mali čo najviac pigmentu a aby sa pri jednofarebných jedincoch nevyskytovali nežiadúce biele znaky.

G. J. Verwey: zdroj Internet